Príbeh klubovne na Triede SNP č. 24 začal vlastne trochu skôr. Detská organizácia Frigo ju mala v prenájme už v lete 2009, kedy za účasti televízie otvorila klub Pohoda.
Nevyužitú klubovňu sme sa rozhodli prevziať my a 1.10.2010 sa na menšom dni otvorených dverí objavili prví štyria nováčikovia. Stali sa jednými z najaktívnejších členov v histórií.
Na akciu 2.10. na Jasovskej skale si priviedli ešte svojich súrodencov a kamarátov. Táto akcia je jedna z pamätných – bol počiatok jednej úžasnej partie, ktorej pevné jadro tvorili Nikolas so sestrou Miškou, Sonička so sestrou Kajkou, PeťkaS, PeťkaI, Markéta, Ivka Hrehorová, Samko Brna a vedúca Zuzki. Počet členov sa v ten školský rok zastavil na čísle 14. Aj napriek tomuto vývoju (nízky počet členov) sme mali nasmerované na akcie ako Jesenný snem Gemerské spojky v októbri 2010, Jarný tábor Sklené teplice (2011), Sivec, spomienková akcia Folkmar na jar a mnoho
ďalších.
Keďže sme chceli klub posúvať, museli prísť radikálne rozhodnutia. Silný motív, ktorý nás v názve sprevádzal od začiatku (vandráčik) končí. Od konca júna 2011 sa zmenil názov klubu na TK Dračia stopa.
Do ďalšieho ročníka sme vstúpili s mimoriadne vydarenou zvolávacou akciou na chatu Tolhájska nad Opátkou. Nečakané zážitky sú tie najlepšie museli bivakovať po tom, čo sme o 23:00 zistili, že v chatke je veľké hniezdo ôs. Núdzové podmienky dodali akcií tú správnu šťavu. Na tejto akcií spomenula Zuzki prvý krát pojem „veľká deviatka“ a označila tým skupinu detí, ktoré prejavili záujem pokračovať v činnosti aj v roku 2011/12. Išlo o najvernejších členov.
Vekový priemer detí sa nám stále nedarilo dvihnúť, medzi nováčikmi boli aj prváci a druháci, čo viedlo k rozdeleniu klubu na dve družiny. V utorky sa schádzali starší a v piatok mladší. Čakali nás akcie ako bicyklom na Alpinku, nočný prechod z Vyhliadkovej veže do Čermeľa a na jesennom sneme v Gombaseku sa prvý krát hlasovalo o nováčikoch. Prijatí boli všetci, z toho Mariánka a Adam 100% hlasovaním za.
Toto obdobie je charakteristické zmenami, ktoré náš klub zmenili na nepoznanie. Ďalšia veľká prišla v decembri 2011, keď nám bolo oznámené, že klubovňu musíme opustiť. Mali sme ju v užívaní rok a tri mesiace a chceli sme v nej ostať. Boli sme postavení pred ďalšiu skúšku životaschopnosti.
Rok 2010/11 opisujem v sérií článkov Putovanie po východnom Slovensku, ktoré nasledujú v tejto kronike ako ďalšie kapitoly.
Uplynulo trinásť dní od kedy sme sa dozvedeli, že klubovňu budeme musieť opustiť, do okamihu ako sme po oddielovke 23.12. presťahovali všetky veci do nových priestorov, ktoré sme ako zázrakom získali úplne zadarmo. Bez výraznej pomoci rodičov detí by sa to nebolo podarilo. Bola to jedna z vecí, kvôli ktorej sme sa rozhodli založiť si vlastnú organizáciu – aby sme neboli odkázaní na iných a mohli si všetko spravovať sami.
Priestory komunitného centra majú výhody aj nevýhody. Prišli sme o možnosť upraviť si priestory podľa vlastných potrieb, ale získali sme propagáciu klubu zadarmo. V tom čase z klubu odišli poslední dvaja členovia, ktorí ešte pamätali činnosť na ZŠ Jenisejská. Boli u nás dva roky a tri mesiace. Nikolas dosiahol neuveriteľných 508 dní nepretržitej účasti, čím niekoľkonásobne prekonal doterajší rekord 128 dní Ivky Ammerovej a pravdepodobne ostane už neprekonaný.
23.3.2012 je pre náš klub zlomový dátum. V ten deň vzniklo občianske združenie Dračia stopa. V roku 2012 sme sa prvý krát zúčastnili pretekov turistických zdatností a dôkladná príprava bola korunovaná 19.5. na krajskom kole PTZ vo Viničkách, kde Soňa získala 1. miesto, Nikolas 2. miesto vo svojich kategóriách.
Aj napriek podareným akciám a kladnej spätnej väzbe začína u nás – ani čoby sme si to spočiatku uvedomili – veľmi náročné a ťažké obdobie. V priebehu desiatich posledných týždňov a následne jesene 2012 od nás odišla takmer polovica členov, čo bol najväčší odliv členov, aký sme zaznamenali. Kvalita schôdzok išla dolu, nakoľko stála vedúca Zuzki sa ďalej nezúčastňovala aktivít. Kolísala aj kvalita akcií, kde sa striedali nezabudnuteľné zážitky (Opava 2012, Folkmarská skala, Nočná akcia s bojovkou Bankov, Cérova vrchovina… ) s nepodarenými a vyslovene slabými akciami (cykloakcia október 2012, Jesenný snem Strážske).
Cez Vianoce 2012 sme preto všetci pilne pracovali na zlepšení. Začali sme u vedúcich. Pre klub som získal dve osoby, ktoré sa do klubu vrátili. Jednou z nich je Zuzki a druhou Iwka, ktorá sa ku nám vrátila po dlhých takmer 6
rokoch.
V januári 2013 sme mali u seba nováčikov, ktorí sa ukázali ako rovnako zapálení do činnosti ako kedysi veľká deviatka. Členov bolo menej, ale kvalitnejších.
V marci sa definitívne skončila spolupráca s Detskou organizáciou Frigo, ktorá dala kedysi dávno tomuto život. Dospeli sme – prišiel čas sa postaviť na vlastné nohy a to vo všetkých smeroch vrátane financovania a zabezpečenia vedúcimi. Od toho okamihu nemáme s Frigom nič spoločné, aj keď s niektorými ľuďmi od nich sme sa naďalej stretávali.
Následne naša činnosť pokračovala vysokým tempom. Zuzki zrealizovala cez projekt Komprax akciu Zálesácka abeceda, úspešne sme zvládli prechod Veľkým sokolom na stanovačke v Slovenskom raji a v pretekoch
turistických zdatností sme vyhrali zlato na majstrovstvách Slovenska v kategórií najmladší žiaci. Je to naše jediné zlato z majstrovstiev Slovenska.
V tomto momente môžeme konštatovať, že náš klub sa stal vyspelou organizáciou na vrchole svojej činnosti. Pilotným programom Team pre budúcnosť sme zapojili do vzdelávania najstaršie deti z oddielu. Začala sa tak príprava na ich budúcu úlohu oddielových vedúcich. Projekt bol úspešný a na školský rok sme pripravili jeho rozšírenú verziu Team pre budúcnosť II, ktorá obsahovala víkendový seminár.
Prišla ďalšia rana. Nečakané rozhodnutie vedenia komunitného centra Výmenník, že musíme ich priestory opustiť. Na vyriešenie problému sme mali síce dva mesiace, no predpokladať, že opäť získame priestory na stretávanie zadarmo by bolo naivné.
Poslednou schôdzkou v „starých“ priestoroch tak bola tradičná predvianočná schôdzka „Členovia členom“. História sa opakuje.
Z pamätných akcií spomeniem výpravu na Vinné a Zemplínsku šíravu, návštevy plavárne a hokejových zápasov.
Počas Vianočných sviatkov 2014 sme pripravili novú klubovňu (za ktorú sa už platil nájom) na poschodí obchodného centra Erika. Museli sme sa vysporiadať s tým, že klubovňa bola bez okien a bola najmenším priestorom na stretávanie aký sme kedy mali.
Na jar 2015 boli v klube z veľkej deviatky stále ešte šiesti členovia. Stanovačka na Poloninách začiatkom mája 2015 bola ich labuťou piesňou. Bola to jedna z najlepších akcií, aké sme kedy robili. V pláne boli ešte ďalšie výlety, no z rôznych príčin sa nezrealizovali. Po vzájomnej dohode sa už ďalší rok do klubu neprihlásili a ostali spolupracovať ako dobrovoľníci na rôznych akciách.
Poloniny boli bodkou za krásnym obdobím medzi rokmi 2010 až 2015. Obdobie, ktoré nasledovalo bolo úplne odlišné a čakali nás v ňom nové výzvy, nové dobrodrúžstva a noví členovia.
