Každoročná výročná akcia „zimný snem“ tento krát pripadla na druhý januárový víkend 9. – 11.1.2026 a rozhodli sme sa pre Kremnicu.

V posledné roky sme na tejto akcií robili menej turistiky a viac zážitkov v podobe poznávania historických lokalít Slovenska.  Chronologicky Muránska planina, hrad Muráň 2022, Bardejovské kúpele (asi najmenej podarená a najmenej historická) 2023, Banská Štiavnica 2024, Humenné, Jasenov 2025.

Pri príprave programu mi deti hovorili, že poďme na krásne miesto, kde sme ešte nikdy neboli. A ja som to zobral doslova – niekde, kde STOPA ešte nikdy nebola a kde GaBo ešte nikdy nebol. A už dávnejšie som sám chcel navštíviť Kremnicu. Z rozprávania mojich kamarátov zo ŠVP na Repišti som vedel o krásnom banskom historickom meste v krásnej prírode, sám pre seba som si hovoril, že by to mohla byť sestra Banskej Štiavnici.

V školskom roku 2025/26 evidujem 34 detí, z toho 27, navyše sme čerstvo zaviedli úrovne Členstva aj nad pozíciou „riadny člen“, čiže bolo čo riešiť, koho prijímať.

Navyše už rok sa snažím klub posunúť do „lepšej funkčnosti“ alebo aspoň dlhodobej udržateľnosti a opäť sa nakopilo niekoľko vecí, ktoré je potrebné poriešiť a s deti do nich môžeme zapojiť v rozhodovaní.

Snem sa tak čoraz viac javil ako „výživný“.

S malými obavami sme o 15:21 vyrážali vlakom z Košickej železničnej stanice s prestupom vo Zvolene a potom na autobus v Žiari nad Hronom. Keďže ZSSK viac nefunguje ako funguje, cesta s nimi je zážitková sama o sebe.

Prekvapivo nás cestou nič zlé nestretlo.

Ubytovanie bolo mierne stiesnené, vybavené bolo v ubytovni Barbakan a pre malý počet miest ešte aj v hoteli Centrál na tej istej ulici. Riešenie síce núdzové, ale postačujúce. Každý mal vlastnú posteľ, len Gabo spal ako kráľ na tulivakoch na zemi (a že sa spalo dobre 😉 ).

Sobotňajší program bola krátka túra na kalváriu, kde slovo voda strácalo svoj význam a vietor zase naberal nové nečakané významy. Zdržali sme sa len krátko, lebo Vilka a Nika odfúklo ku keške a Gaba takmer odfúklo. Deti boli v závetrí a drkotali zubami. Keď sme sa zapísali a odfotili, pokračovali smerom k banským štôlňam náučným chodníkom z Kalvárie.

Traja z nich sú nováčikovia a čakajú na prijatie za riadnych členov.

Pri jednej zo zrekonštruovaných štôlní sme spapali obed. Niektoré deti a Gabo si uvarili polievočku na horákoch.

Miernou okľukou sme zišli do centra mesta, kde sme mali v múzeu dohodnutý vstup na hrad, na vežu a do múzea mincí. Mincovňa sa bohužiaľ nepodarila, majú expozíciu sprístupnenú v skvelých a vychytených termínoch – pracovné dni doobeda (ale zase chápem, že sú zameraný hlavne na školské skupiny).

 

Po zguľovaní Gaba, ktorý si dovolil namiesto múzea ísť na čokoládu (asi sladká pomsta od detí) sme sa vrátili na ubytovňu v sprchách sme sa poriadne zohriali a naozaj skvelá kuchárka Zuzka nám pripravila večeru, že sme sa všetci až za ušami oblizovali.

No a večer samotný snem.

6 nováčikov sme prijímali za riadnych členov:

Vilko

Niko (Heresud)

Terezka (Teri)

Martin (Keiso)

Marián (Legenda)

Alexandra (Šaňo)

a všetkých sme bez problémov s veľkou rezervou prijali.

 

V nedeľu je vždy odchodový deň, ale po skúsenostiach z posledných prespávacích akcií som trval na tom, že musíme spraviť aj doobedňajší program. Tomu som nastavil všetko – budíček o 6:00, balenie, raňajky o 8:00, upratovanie, 9:00 odchod na program.

Mestská hra, aby sme sa trochu po krásnom centre ešte pomotali … a Gabko mal ďalšiu šancu na čokoládu. Tá sa nakoniec ušla aj deťom a tak plný energie z doplneného cukru sme sa dali na cestu domov.

Tú energiu naviac sme nakoniec potrebovali.

Domov sme prišli načas, živí a zdraví, iba strašne unavení … a oproti pôvodnému plánu tak trochu okľukou.

Ďakujem všetkým účastníkom tejto akcie. Z môjho pohľadu sa jednalo o zatiaľ najlepšiu akciu roka a druhý najlepší snem po Covide.