V októbri sme plánovali prvú prespávačku školského roka a hneď výnimočná akcia – putovná. Jedna noc na jednom mieste následne presun a druhá noc na inom – Ždiar – Osturňa.

A vtedy sme prvý krát narazili na problém s počasím, ktorý nás sprevádzal až do konca roka. S počasím sú spojené choroby a prvý termín sme pre chorobnosť presunuli o dva týždne. Ten sme následne pre nevhodné počasie zrušili. Nebola to jediná problematická akcia.

Výlet na bicykli sme spravili a to aj napriek tomu, že bolo veľmi mokro. Nočnú akciu tiež, ale zážitok bol slabší – trasa nočnej hry bola kratučká, všade bolo opäť neskutočne mokro.

A potom nás čakalo prespanie v Lačnove, na ktoré predpoveď počasia bola tiež katastrofálna. To už som sa rozhodol riskovať. Deti sa prihlásili v počte, že sme (jedinú) ubytovňu v Lačnove kompletne obsadili, prišlo 8 detí a 2 dospelí, na trasu v sobotu sa k nám pridal ešte Geki s mamkou.

A vonku bola celý čas hmla.

Autobus nás zaviezol do Lipoviec z kade bolo potrebné ešte 3 km prejsť peši do Lačnova. Milá pani z ubytovne časť deti na vlastnú iniciatívu povozila, vynadala im, že nie je taxík, mne vynadala, že meškajúci vlak spôsobil, že sme zmeškali skorší autobus (veľká vďaka ZSSK už asi po 626x), asi 150x Zuzke prizvukovala čo sa smie a čo nie a zvyšok sa neflákal a prešiel to peši. No skvelý začiatok 🙂 .

Aspoň nám nebola zima, ale na ležovisku nad pecou som spať nedovolil (ja som tam vlastne vôbec nedovolil ležať, ale tak … niektorí si pokyny vysvetľujú po svojom).

V sobotu nás čakala trasa z Lačnova, do kaňonu, výstup na Kamennú babu a okolo hradu Lipovce a gravitačnej anomálie cesta späť.

Ráno nás zobudilo klopkanie kvapiek na okná a to som skoro dostal infarkt. Snáď by už stačilo, od mája počasie kazí na čo siahne (na táboroch nebolo týždňa, čo by nebola búrka alebo dážď).

Do 10:00 našťastie mrak zavrel kohútik a tak sme mohli začať odlovením dvoch geocache skrýš priamo v Lačnove.

Ale vonku bola stále hmla a pod mrakom.

Kaňon je krásny, deti uchvátil až tak, že pri skúmaní jeho zákutí sa niektorí zasekli v skale 🙂 .

Našli sme aj jednu kešku letterbox hybrid a vybehnúť hore na Kamennú babu hádam nikto neľutoval, lebo nás čakali rovno dva bonusy – jaskyňa (kde sme našli podkovára) a nad ňou v celkom drsnom teréne vyhliadka (a totálne rozmočená keška plná vody)

Ďalší bonus nás čakal dole v kaňone – občerstvenie v chatke bolo otvorené (posledný deň pred zimnou prestávkou, podľa vyjadrenia majiteľa, ktorý bol evidentne rád, že nás vidí, pravdepodobne sme boli jediní široko ďaleko, kto im spravil tržbu. Spomínal ešte skupinu poliakov doobeda.) a teplá polievka, čaj alebo džús padol dobre.

Hrad Lipovce je malá zrúcaná pevnosť, ktorú obnovuje skupina dobrovoľníkov. Krátka prestávka na oddych a kešku (prekvapivo dlho odolávala, až ju našla Terezka) a ideme na poslednú časť dnešnej trasy – k Lačnovskej anomálií.

Deti dostali za úlohu, pozrieť si terén, prekvapene sledovať, ktorým smerom sa kotúľa fľaša a do návratu na chatu vysvetliť ako to je možné.

Ak ma pamäť neklame, zvládli to všetci, aj keď dvom som to uznal až spätne.

A vonku stále a stále zamračené a hmla.

Samozrejme nesmeli chýbať zaujímavé večerné hry. A aby sme nehrali stále len Mestečko Palermo, skúsili sme aj hru Filmy (uznávam, že nabudúce radšej niečo iné. Pantomíma ani vysvetľovanie deťom veľmi nejde…)

V nedeľu nám išiel autobus už okolo obeda a opäť z Lipoviec, takže náš program bolo upratanie chaty a stihnutie autobusu. Pri tejto partií to bolo viac než dosť.

A vonku bolo čo ? No zamračené a hmla. Počasie si proste išlo svoje. Celú jeseň.

Verím, že aj napriek nepriazni niektorých faktorov padla naša snaha aspoň trochu na úrodnú pôdu.

Buďme pozitívni. Jesenný les bol krásny a v hmle mal zaujímavú čarovnú atmosféru, padlo asi 5 kešiek, prechod kaňonom bol zaujímavý a pani citlivá na svoje ubytovanie nám ulomený tanierik z ozdoby nad pecou nedala k náhrade. (Koho napadlo pripevniť glazúrovaný tanierik omietkou, či stavebným lepidlom o stenu???)

Určite neľutujeme a pokračujeme ďalej.