Tento rok sme sa rozhodli robiť viac prespávacích akcií. A tak v novembri 2024 nás čakala už druhá (po októbrových Nízkych Tatrách) tento raz do CHKO Cérova vrchovina.

Prespania sú vždy tie najlepšie akcie. O deti je postarané ako v bavlnke, program je pripravený tak, aby sme sa ani chvíľu nenudili ale zase aby bol aj čas na oddych.

V prvý deň sme prišli do obce Šiatorska Bukovinka (vlakom do Fiľakova a z tade autobusom) dosť neskoro a po rýchlej večeri sme stihli ešte jedno (či dve? ani nepamätám) kolá Mestečka Palermo a šup spať.

Kľúčová je vždy sobota. Poriadne raňajky, príprava desiaty, zbaliť batoh, obliecť sa a keď nám vedúci Gabo urobil výklad trate, už bolo jasné kam a ako ideme. Našim cieľom bola zrúcanina pohraničného hradu Šomoška.

Vystrašené deti za mnou chodili, že podľa ich mobilu sme v Maďarsku. Nuž sme aj našli hraničnú čiaru a bavili sa na tom, že je možné byť naraz v dvoch krajinách a byť pri tom vcelku.

Deťom učarovalo aj malé ihrisko asi 1 km od hradu a fotografovi Gabovi zase detská listová vojna. Toľko radosti a stačí len kopec napadaného lístia.

 

Pod hradom ešte fotosession pri známom kamennom vodopáde (ej ale sa im nechcelo ísť dole, najmä vedúcej Zuzke sa tam páčilo). Po výstupe na hrad zložiť veci a hybaj preskúmať všetky možné aj nemožné zákutia. Deti dostali rozchod, ale zároveň aj pokyny a priebežnú kontrolu, aby nám nebodaj neskončili v nejakej diere, či vetracej šachte. Samozrejme nikomu sa nič nestalo a všetci mali krásny zážitok z romantickej zrúcaniny.

Cestou späť sme si ešte pozreli opustenú zrúcaninu banskej ubytovne aj so štôlňou a vystaveným vozíkom a rozhľadňu z ktorej bolo možné spraviť takúto krásnu rodinnú fotografiu dvoch hradov – Šomoška na Slovensku a Sálgo vára v Maďarsku.

Večer sme si pripravili fajné kuracie mäsko na zelenine so zemiakmi, tradičný GaBotea (aj by som si dal copyright ale nemôžem 😀 ) a zahrali sme si pantomímu na tému filmy a rozprávky.

V nedeľu sme mali autobus až okolo druhej hodiny poobede a to by bola škoda nevyužiť poobedie na kratšiu trasu do okolia.

Zaujala nás miestna vodná nádrž aj so svojimi vysokými stenami, kde som tŕpol, keď som uvidel Leona a Bata. Ale chlapcov poznám, viem, že sa na nich môžem spoľahnúť a tak som ich len mierne inštruoval a kontroloval (a fotil).

Pokračovali sme v smere hlavnej cesty až k vodopádu Kamenná izba, ktorý však bol bez vody kvôli dlhotrvajúcemu suchu. Ale výhľad bol tiež pekný.

Veľmi vydarená akcia. Určite chceme pokračovať ďalšou prespávačkou začiatkom januára, kde aj budeme prijímať nováčikov. Výletu sa zúčastnili naše skúsené vedúce Aďka a Zuzka.