Oblečenie a obuv
V závislosti od počasia a prostredia a nadchádzajúcej aktivity deťom určujeme čo si majú obliecť a následne to pred odchodom / hrou aj skontrolujeme. Najdôležitejšia je vhodná obuv a aby nohy boli v teple. V zimnom období musia mať deti aj v chatách dlhý rukáv – napr. na večernom programe.
Jedlo a pitný režim
Na prespaniach 2x denne varíme ovocný čaj s medom a citrónom, ktorý dostanú k raňajkám, večery a do termosiek na trasu. Čaju je vždy dostatok na to, aby sme deťom nabrali aj priebežne.
V prvý deň deti dojedajú jedlo, ktoré majú z domu.
Varíme si sami (= varia vedúci a deti im pomáhajú striedajúc sa pri službách). Varíme večere (väčšinou kuracie mäso s ryžou/zemiakmi na rôzne spôsoby alebo cestoviny) a raňajky (vajíčka alebo párky). Na trasu deťom zbalíme dva spojené krajce chleba s maslom, šunkou, syrom, zeleninou + keks alebo ovocie. Dbáme na požiadavky v súvislosti s alergiami. Priebežne sa snažíme kontrolovať, či zbalenú desiatu deti zjedli (áno, väčšinou to stačí na celý deň, častokrát to celé nezjedia ani po upozornení).
Potraviny na prespania kupujeme spravidla tesne pred akciou, takže sú čerstvé.
Výnimočne máme vybavenú reštauráciu, z cenových dôvodov sa tomu však v poslednej dobe vyhýbame.
Čas na spánok
Keďže sa jedná o výlet, na ktorý sa deti tešia, samozrejme, že nedávame deťom večierku ako zvyknú mať doma.
Menšie deti (1. – 3. ročník) posielame spať tak, aby boli v posteli medzi 20:30 a 21:00, staršie deti pokračujú vo večernom programe do cca 22:00-22:30 podľa možnosti.
Budíček je spravidla medzi 7:30 – 8:30, podľa trasy, spojov a pod.
Ostatná výbava
Na trasu spravidla deti dostanú pokyn obliecť si (v zimnom období)
– hrubé ponožky a obuť si vysokú obuv vhodnú do terénu
– minimálne 3 vrstvy (tričko, mikina, vetrovka) ale môžu aj termoprádlo, či tielko
– rukavice, šál, čiapka podľa počasia na seba alebo do batohu
– na nohy dve vrstvy
Razíme teóriu, že vyzliecť sa dá, ale ak nemáš si čo obliecť, je to horšie.
Do batohu:
– KPZ
– desiata a termoska s čajom (alebo v lete fľaša s vodou, džúsom,….)
– náhradné ponožky
– náhradné tričko
– sáčky na nohy, ak je riziko, že budeme mokrí a budeme sa prezúvať do suchých ponožiek
– čelovka
– mobil
– peňaženka (ak je možnosť si po ceste kúpiť niečo v bufete)
Batoh si môžu dvojice deliť, musí byť zbalený tak, aby ho odniesli. Pred odchodom sa obsah batoha kontroluje.
Oblasť zdravia a hygiena
Oblečenie pravidelne kontrolujeme, ak je nutné kontrolujeme u malých detí aj výmenu spodného prádla (kontrolou sáčku so špinavým prádlom 🙂 ). Podľa potreby určíme piatok alebo sobotu alebo oba dni ako „sprchovacie“. Deti si na prespania majú doniesť vlastný uterák a hygienické potreby.
Pomoc deťom, ak sa niečo udeje
Napr. strata vecí alebo zábudlivosť – postupujeme nasledovne:
- deti si niektoré veci môžu požičať, napr. zubnú pastu, termosku, pod.
- niektoré veci sú priamo v chate ako výbava – použijeme ich.
- niektoré veci sa dajú kúpiť – chatky mávame niekedy v obciach a tam je obchod
- ak sa nedá kúpiť, poprosíme chatára/chatárku o pomoc, väčšinou nám ráno donesie, alebo nás autom zavezie do vzdialeného obchodu.
- ak sa jedná o drahú vec, ktorá ostala vo vlaku/autobuse alebo vec, bez ktorej sa ťažko zaobídeme – skontaktujeme sa s dopravcom a pošlú nám to niektorým spojom naspäť. V takom prípade po to vedúci zabehne, ak je nutné za pomoci chatára, či niekoho ochotného pomôcť.
Príklad: dieťa si zabudlo na preteky spacák a karimatku – spali sme v škole v triede na zemi. Požičal som mu svoju výbavu (píše to hlavný vedúci) – zhodou okolností som mal spacák nový, nepoužitý a ja som si ľahol na gauč v triede a prikryl som sa dekou, ktorú som si požičal od organizátorov. Všetko sa dá vyriešiť…
Zatiaľ sme vždy takéto problémy vyriešili, nepríjemný je len ten stres, ktorý sa pri tom vyskytne.
Ostatné problémy riešime komunikáciou a upokojovaním situácie.
Dôvera
Budujeme si ju pekným slovom, silnými zážitkami, dodržiavaním pravidiel, ideme len do situácií, ktoré vieme zvládnuť (nech vyzerajú akokoľvek divoko, napr. prechod Suchou Belou – vedúci ale už majú s týmto skúsenosti a vieme ako na to) a na možné komplikácie sme pripravení. Deti vždy dostaneme späť do chaty, k stanom a nakoniec domov. Zároveň deťom sľubujeme len to, čo aj splníme (tak program, odmena, ale aj varovanie pri nevhodnom správaní). Deti vedia, že naše slovo platí a vedia, že nám môžu dôverovať.