V tomto článku opisujem niekoľko vzorových situácií, s ktorými sa môžeme stretnúť. Tieto situácie každý rok väčšinou pred táborovou sezónou školíme. Ako ich riešime?
Kvalitná príprava
Vedúci akcie si vždy dopredu rozoberú rizikové situácie, ktoré nás na akcií čakajú a dohodnú sa na postupe.
Samozrejmosťou je vyžadovanie dôvery a maximálna spolupráca od detí – to zabezpečujeme tak, že deti dostatočne dopredu informujeme o tom, čo sa bude diať, čo nasleduje, ako to má vyzerať a čo od nich vyžadujeme.
Návšteva výhľadov, skál a pod.
Ak vieme o dieťati, ktoré nám robí vážne problémy – také dieťa na akciu alebo rizikovú časť akcie nezoberieme. Ak mám problém s celou skupinou, zvážim alternatívny, bezpečnejší výlet. Ak na výlet deti zoberieme – napr. na Tomášovský výhľad, postup je nasledovný:
- zriadime „základný tábor“ na bezpečnom mieste – 30 – 40 metrov od výhľadu
- v žiadnom prípade nedovolíme deťom na takomto mieste pohybovať sa neorganizovane
- na samotný výhľad berieme deti po malých skupinkách, ak je to nutné tak po dvojiciach alebo samostatne
- jeden vedúci stráži deti v „základnom tábore“
- Trasa je presne určená hranicami.
- Akékoľvek vybočenie z pravidiel, z trasy a z pokynov môže znamenať návrat do „základného tábora“ bez dokončenia prehliadky.
- Palicou alebo lanom vyznačíme deťom hranicu 1,5 – 2 m od kraja, ktorú nesmú prekročiť. Je to priestor pre prípad, že by sa dieťaťu zatočila hlava alebo by jeden do druhého strčil. Vedúci stoja k skupine zo strán pripravení zasiahnuť.
- Pri výhľadových skalách ako rôzne skalné mesta, Sivec a pod., si deti rozdelíme na menšie skupiny, ktoré si vedúci strážia – využívame rozdelenie a delegáciu zodpovednosti na oddielových vedúcich, čím efektívnejšie riadime skupinu. Hlavný vedúci ide prvý a určuje trasu spôsobom „musíte ísť presne v mojich stopách“, oddielový vedúci to len kontrolujú a istia si svoju skupinu.
- ak máme v oddieli staršie deti s prirodzenou autoritou, v obmedzenej miere a pri patričnej kontrole môžeme využiť aj tento prvok.
Nástup a výstup z dopravného prostriedku
- jeden vedúci nastupuje / vystupuje prvý a jeden posledný
- dohodnú sa, kto bude počítať deti – počítame ich pred nastúpením aj po nastúpení, to isté pri vystupovaní.
- Kto vystupuje posledný, kontroluje priestor
- dostatočne dopredu sa deťom oznámi spôsob vystupovania (ktoré dvere, kde sa majú postaviť, kto ide prvý, koľko dopredu sa budeme pripravovať a pod.)
- po vystúpení – najmä z vlaku na úzkych nástupištiach – buď rýchlo odvedieme skupinu ďalej (pri poslednom vagóne napr. v smere za vlak) alebo sa postavíme čelom k vlaku a počkáme, kým odíde.
- Zvláštny zákaz je vystrkovať predmety a ruky k pohybujúcemu sa vlaku
- ak sa stane, že niekto ostane vo vlaku/MHD/autobuse, požiadame o pomoc prednostu stanice, informujeme dispečing – cez nich šoféra alebo vlakvedúceho, prípadne poprosíme o asistenciu policajtov – to sa však ešte nestalo, nakoľko sa na vystúpenie pripravujeme dostatočne dopredu a niekoľko krát sa pri tom počítame.
Prechod cez cestu
Asi najčastejšia situácia hneď po nastupovaní/vystupovaní z dopr. prostriedku.
- prechádzame na mieste prechodu pre chodcov
- ak nie je prechod pre chodcov, dvaja vedúci zastavia dopravu v oboch smeroch a zvyšok skupiny urýchlene prejde na druhú stranu.
Pohyb po krajnici
- s deťmi chodíme zásadne vľavo – pre deti, čo nevidia, to neexistuje. Autá musíme mať preto spredu – a to aj keď tým porušujeme dopravné predpisy.
- ľavou nohou alebo oboma nohami musia ísť deti po tráve
- deti idú v zástupe
- ak sú zvodidlá, ľavou rukou sa ich musí dotýkať
- ak nevidno za zákrutu, jeden z vedúcich prejde na druhú stranu cesty a dáva signál ak ide auto
- upozorňujeme sa navzájom ak sa blíži auto
- veľké dopravné prostriedky necháme prejsť tak, že sa natlačíme na zvodidlá alebo zídeme z cesty
- ak sa dá, ideme z opačnej strany zvodidiel po tráve
Sucho a teplo
Môžeme zažiť rôzne počasie, rôzny terén a rôznu náročnosť. Môžeme sa niekedy aj brodiť. Hlavne na prespávacích výletoch je však dôležité na konci dňa deti dostať do sucha a tepla.
- na trasy deťom necháme zbaliť náhradné ponožky – ak je to možné aj náhradné topánky
- pohyb znamená väčšie teplo ako nehýbať sa. Ak sme mokrí a je chladné počasie, prestávky skrátime na minimum
- na prestávke sa deti prezujú do suchých ponožiek a dajú si igelitové vrecko na nohu – odizoluje nohu od mokrej topánky
- pri náročnej trase sa môžeme spotiť. Pri pohybe podľa možností povolíme rozopnúť sa, dať dole šál/čiapku/rukavice, na prestávke sa zapíname a obliekame – prípadne prezlečieme prepotené tričká
- po návrate do chaty – prezliecť sa do suchého, napiť sa teplého čaju, zohriať sa v teplej sprche, mokré veci sušiť
Jedlo a pitný režim
- Na prespaniach mávame varené raňajky, varenú večeru a počas dňa studený obed so sebou. Snažíme sa u každého skontrolovať či dostal jedlo, ktoré mal dostať.
- čaj varíme 2x do dňa – ráno a večer, každý dostane aspoň jednu šálku a so sebou naplnenú termosku/fľašu na trasu. To je minimum, naviac podľa vlastného uváženia.
Zranenia
- každé zranenie musia deti hlásiť a patrične ošetriť buď sami alebo vedúcim (drobné zranenia)
- dlhšie trvajúce problémy – bolesti a pod. konzultujeme medzi sebou, prípadne s rodičmi.
Vážne zranenia a problémy pri vysokohorskej turistike
- všetci vedúci majú školenie prvej pomoci
- pri návšteve národných parkov s HZS máme v mobile uložené číslo na HZS
- pri návšteve národných parkov s HZS deti poisťujeme pre prípad výjazdu HZS
- v rámci prípravy na trasu sa na schodnosť chodníkov telefonicky informujeme na príslušnej HZS a pýtame sa, či sú v danom stave vhodné pre našu skupinu. Tým zároveň informujeme o našom pláne.
- O pláne trasy informujeme aj miestnych (napr. chatárku, ktorá nám sprístupnila ubytovanie a pod.)
Stratený člen
- deti priebežne poučíme o tom, že keď sa stratia, majú ostať na mieste, kde aktuálne sú
- deti si priebežne rátame
- nikto nesmie zaostať za posledným vedúcim
- deti majú číslo na vedúcich v mobile – majú volať im, ak je problém
- deti NESMÚ volať rodičom domov, kým problém nevyriešime – vedúci sú tí, ktorí im v situácií pomôžu
- ak sa stratí dieťa, vrátime sa s celou skupinou na miesto, kde sme boli ešte všetci. Skúmame možné odbočky. Nerozchádzame sa. Zatiaľ vždy dieťa len niekam odbehlo a po chvíli sa ukázalo
Niekoľko príkladov zvládnutých aktivít
november 2023 : prechod Suchou Belou s 12 deťmi a 3 dospelými – 2 exponované rebríky deti zvládli pri prísnom dodržiavaní nastaveného postupu a istenia zo strany vedúcich. Zvýšený stav vody spôsobil, že sme boli mokrí. Veci sa sušili v chate.
apríl 2014 : stanovačka na Kapušianskom hrade – nočná prechádzka po vrchu hradieb a múrov. Vzájomná dôvera, spolupráca a dodržiavanie nastaveného postupu nám umožnila uskutočniť aj toto bezpečne
september 2010 : prespanie v chatke na Tolhájskej – tesne pred spaním v noci sme zistili, že v chate je veľké hniezdo ôs a nie je možné v nej spať. Po dôkladnom naobliekaní sa, sme bivakovali dve noci pred chatou a deti prvé ráno odmietli návrh na skrátenie akcie :)))))))))))
február 2012 : prechod zamrznutým Prielomom Hornádu po ľade. Zrealizované po komunikácií s Horskou záchrannou službou a overení bezpečnosti.
Na záver
Negarantujeme, že sa nikdy nič nestane – naopak, že sa niekto napr. poreže alebo namočí v potoku je dosť pravdepodobné. Minimalizujeme však riziko ochorenia alebo dokonca fatálnych následkov.