Výlet na Hrhovský vodopád bol akýmsi experimentom. V oddieli máme takmer 60 prihlásených členov a rozhodol som sa vyskúšať, či jednodňové výlety má zmysel rozdeľovať a urobiť ich vo formáte „družinoviek“. Dôvod bol jednoduchý – obavy, aby nás zobral autobus, keďže využívame takmer výhradne spoje.

Hneď na začiatku napíšem, že ďalšie výlety deliť nebudeme, stanovíme radšej maximálny počet prihlásených.

Článok uvádzam ako keby sa jednalo o jedinú akciu.

Deti sme prevzali spred škôl, a s niektorými účastníkmi sme sa stretli na autobusovej stanici. Výlet organizovali Gabo a Aďka, pridalo sa aj niekoľko rodičov – teší ma, že prevažne nováčikov.

Po vystúpení z autobusu sme navštívili najprv pozorovateľňu vtáctva a Hrhovské rybníky. Nakoľko nám napadol čerstvý sneh, vyhlásili sme aj rýchlu súťaž v stavaní originálnych snehuliakov (tak nejak sprevádzanú snehovou bojovkou, ale to už asi k tomu patrí. Najviac to samozrejme schytal GaBo :/ )

Počas výletu nás sprevádzala celodenná hra, súčasťou ktorej bolo zaznamenávať do mapy trasu, ktorú prechádzame a na vyznačených bodoch zodpovedať otázky, plniť úlohu alebo niečo spraviť (väčšinou zistiť, čo sa tam nachádza, akú to má farbu, spočítať kroky a pod.).

Keďže to bola bodovaná hra, väčšina účastníkov sa do úloh s vervou pustila.

Hlavnou časťou bola návšteva vodopádu uprostred dediny, aj keď ma deti silno presviedčali, že tá hlavná časť je až neskôr a to je návšteva pizzerie.

Vodopád je krásny… vysoký asi 6 metrov, hlučný a mokrý 🙂 .

Návšteva vyvieračky, ktorá je nad ním a je cestou do pizzerie je samozrejme povinná časť hlavne pre to, že sa tam nachádza posledný bod našej hry.

S nalievanou kofolou a pizzou z mrazničky radšej podnik nehodnotím … ale aspoň sme sa zohriali a vypili kávu (dospelí, nie deti 🙂 ).

Trochu uzimení ale natešení z využitia posledných lúčov zubatého Slniečka (doslova, keďže autobus išiel už po zotmení) sme sa vrátili do Košíc. Deti boli ste skvelé a sme radi, že ste sa s nami prešli. Nabudúce ale už nebudeme robiť 2x ten istý výlet po sebe.